મનએ છોડી જ્યાં મર્યાદા, દિલે પણ એમાં સાથ દીધો,
નયનોની બેચેનીનું તો શું પૂછવું, જાણે આ પળની રાહ જોતા હતા,
આકારો ને વિચારોમાં ખોવાયું જ્યાં રે મનડું રે મારું,
દિલમાં એ બધું મેળવવાની ઈચ્છા તો એવી રે જાગી,
નયનોએ વહવ્યા આંસુ એમાં કે સાથ પૂરેપૂરો મનને દિલે દીધો,
ના લાગી વાર માયાના પાસમાં બંધાતા, મનને કે દિલને નયનોની તો રહેમ હતી,
ચાહતની સફરમાં ખબર ના પડી કે આ અમારી હાર કે જીત હતી,
ના સમજ પડી આખર સુધી કે કોની સંગ જાગી દિલને પ્રીત હતી,
કહી દીધું ત્યારે અમે આ બધી તકદીરોની વાત તો હતી,
પળે પળે મચલતા અમારા દિલને કહી દીધું અમે કે મનની તો આ વાત હતી.
- સંત શ્રી અલ્પા મા
manaē chōḍī jyāṁ maryādā, dilē paṇa ēmāṁ sātha dīdhō,
nayanōnī bēcēnīnuṁ tō śuṁ pūchavuṁ, jāṇē ā palanī rāha jōtā hatā,
ākārō nē vicārōmāṁ khōvāyuṁ jyāṁ rē manaḍuṁ rē māruṁ,
dilamāṁ ē badhuṁ mēlavavānī īcchā tō ēvī rē jāgī,
nayanōē vahavyā āṁsu ēmāṁ kē sātha pūrēpūrō mananē dilē dīdhō,
nā lāgī vāra māyānā pāsamāṁ baṁdhātā, mananē kē dilanē nayanōnī tō rahēma hatī,
cāhatanī sapharamāṁ khabara nā paḍī kē ā amārī hāra kē jīta hatī,
nā samaja paḍī ākhara sudhī kē kōnī saṁga jāgī dilanē prīta hatī,
kahī dīdhuṁ tyārē amē ā badhī takadīrōnī vāta tō hatī,
palē palē macalatā amārā dilanē kahī dīdhuṁ amē kē mananī tō ā vāta hatī.
|